Niekedy je viac naozaj viac: použitie meta-analýzy vo vyhodnocovaní aktívnych opatrení trhu práce

Analytické jednotky sa často opierajú o existujúce empirické zistenia v danej problematike pri tvorbe vhodných odporúčaní. Avšak množstvo empirických dôkazov býva niekedy príliš veľké na to, aby sa dalo adekvátne spracovať a to najmä vďaka exponenciálnemu rastu vo výskume sociálnych politík (Malange, 2015). Rast počtu výstupov v empirickom výskume má za dôsledok, že integrovanie výsledkov pre vyvodenie jasného záveru sa stalo takmer nemožným (Malange, 2015; Dawes a Sampson, 2003; Ringquist a Anderson, 2013). Nie je neobvyklé, že zatiaľ čo jedna skupina analytikov nájde významný efekt sociálnych intervencií, iná skupina ho v porovnateľnej štúdií nenájde (Malange, 2015). V takom prípade je náročné kvalitatívne zhrnúť protichodné výsledky a vyvodiť jeden záver. Táto tendencia je badateľná aj pri analýze aktívnych opatrení trhu práce (AOTP), keďže ich efektivita záleží na mnohých externých faktoroch (Karasová et al., 2019) a teda výsledky jednotlivých štúdií si môžu aj protirečiť. Mnohí odborníci (Murad et al., 2014; Ried, 2006) preto navrhujú využitie meta-analýzy ako štatistického nástroja, ktorý z veľkého množstva empirických štúdii dokáže vydestilovať jednotný efekt sledovanej intervencie (Borenstein et al., 2009; Glass, 1976). Meta-analýzy svojou podstatou zväčšujú veľkosť vzorky, a teda aj silu, s ktorou môžeme pozorovať žiadané efekty kombináciou primárnych štúdií, z ktorých je možné vyvodzovať presnejšie závery ohľadom skúmaných efektov. V tomto prípade naozaj platí, že viac je viac.

VYHODNOCOVANIE AOTP

Vyhodnocovanie úspešnosti verejných politík je obzvlášť relevantné v kontexte trhu práce, keďže životný štandard mnohých ľudí je priamo naviazaný na aktivity úradov práce. Niektoré vyhodnotenia AOTP na Slovensku poukazujú na to, že kapacitné limity efektívnych AOTP sú jedným z dôvodov prečo sa niektorí uchádzači o zamestnanie (UoZ) neuplatňujú na trhu práce (Štefánik, 2018). Domáca literatúra zároveň odhaľuje, že miera úspešnosti daného AOTP závisí od osobných charakteristík uchádzača o zamestnanie (Petráš, 2018). Ak teda chceme pri danom rozpočte maximalizovať efektivitu AOTP, je potrebné poznať dopad programu na vybrané sociálno-demografické podskupiny obyvateľstva.

Komplexnosť vzťahov medzi rôznymi typmi programov a osobnými charakteristikami UoZ však robí analýzu všetkých AOTP z priamych domácich dát zdĺhavou záležitosťou. Preto má zmysel využiť meta-analýzu ako „skratku“ k relevantným výsledkom, ktoré môžu byť všeobecne uplatniteľné. Americký pedagogický psychológ Gene V. Glass ju predstavil v roku 1976 ako metódu štatistického kombinovania výsledkov viacerých štúdií s cieľom dospieť ku kvantitatívnemu záveru o súbore literatúry (Glass, 1976). Meta-analýza vyvodzuje závery zo vzorky štúdií na rozdiel od primárnych a sekundárnych analýz, ktoré vyvodzujú závery z empirických pozorovaní zozbieraných v teréne (Card, 2012), pričom analyzuje jednotlivé výsledky vo forme veľkosti efektov (effect sizes). Vďaka transparentnému protokolu zahrnutej literatúry a využitia matematických a štatistických metód je objektívnejšia a menej ovplyvnená osobným pohľadom autorov než obvyklé naratívne metódy (Card, 2012). Príklad aktuálnej meta-analýzy, zameranej na oblasť výskumu AOTP je publikácia od Card, Kluve a Weber (2018), v ktorej sú zahrnuté výstupy z viac ako 200 štúdií, pričom výsledný efekt stratifikujú podľa typu programu, sociálno-demografickej skupiny UoZ a časového horizontu. Ringquist a Anderson (2013) uvádzajú spôsoby, ktorými môže meta-analýza prispieť k porozumeniu efektov sociálnych intervencií ako napr. aktívnych opatrení trhu práce. Individuálne štúdie skúmajú AOTP v úzkom kontexte danej krajiny. Integráciou ich kvantitatívnych záverov sme schopní nadobudnúť predstavu o rozsahu celkovej úspešnosti konkrétneho AOTP naprieč krajinami EÚ. Meta-analýza môže taktiež pomôcť pri hodnotení výsledkov rôznych programov pre rôzne sociálno-demografické skupiny. Zatiaľ čo jednotlivé štúdie môžu byť obmedzené na niekoľko výsledkov alebo na geografické oblasti, meta-analýza môže poskytnúť zhrnutie rôznych programov z viacerých oblastí. (Ringquist a Anderson, 2013)

Ďalším benefitom, ktorý robí meta-analýzu ideálnou metódou aj pre vyhodnotenie AOTP, je možnosť vyhodnotenia projektov, ktoré v krajine neexistujú, ale sú implementované v zahraničí. Napríklad programy pre zvýšenie akademického stupňa vzdelania UoZ (Albrecht, van den Berg a Vorman, 2005) sa javia ako efektívnejšie oproti niektorým alternatívam, a mohli by doplniť už existujúce opatrenia, ktoré sú zamerané na vzdelávanie. Podobné zistenia môžu byť dôležité keďže Slovensko má jeden z najvyšších podielov dlhodobo nezamestnaných UoZ, pričom veľkú časť z nich tvoria občania s nízkym vzdelaním. Programy verejného zamestnávania ponúkajúce pozície pre nízkokvalifikovaných z radov dlhodobo nezamestnaných UoZ majú pritom podľa väčšiny literatúry negatívny vplyv na zamestnateľnosť UoZ (Štefánik et al., 2018; Card, Kluve, Weber, 2018; Vooren et al. 2019).  Prostredníctvom meta-analýzy sa teda dajú identifikovať globálne úspešné programy AOTP, ktoré by mohli pomôcť aj rizikovým skupinám UoZ na Slovensku.

Meta-analýza je štatistický nástroj, ktorý sa využíva pre zhrnutie a vyhodnotenie výsledkov veľkého množstva jednotlivých štúdií na základe zistených efektov a štatistickej sily. Má veľký potenciál v oblasti sociálnych vied, najmä v prípadoch, kedy jednotlivé štúdie ponúkajú nekonzistentné výsledky, ako napríklad v prípade vyhodnocovania rôznych typov AOTP pre jednotlivé skupiny uchádzačov o zamestnanie.